Čo je úzkosť a prečo vzniká?
Úzkosť je jedným z najčastejších psychických stavov, s ktorým sa stretávame v každodennom živote. Niekto ju môže prežívať len sporadicky, iný má pocit, akoby ho sprevádzala takmer neustále. Čo presne úzkosť znamená, odkiaľ pramení a aký je rozdiel medzi bežným strachom a úzkostnou poruchou?
Základná definícia úzkosti
Úzkosť môžeme chápať ako nepríjemný emočný stav spojený s obavami, napätím či vnútorným nepokojom. Často sprevádza rôzne telesné reakcie, ako je zrýchlený tep, potenie, tras rúk či ťažkosti s dýchaním. Na rozdiel od strachu, ktorý spravidla reaguje na konkrétne nebezpečenstvo (napr. stojíte na okraji priepasti alebo vidíte útočiace zviera), úzkosť môže vznikať aj bez zjavnej príčiny či pri predstave budúcich udalostí.
Úzkosť je teda do istej miery „predvídaný strach“. V malej miere môže byť prospešná, pretože nás udržuje v strehu a motivuje nás pripraviť sa na možné riziká. Problém nastáva, keď úzkosť presiahne prirodzenú hranicu, trvá dlho alebo nás obmedzuje v každodenných aktivitách.
Biologické korene úzkosti
1. Nervový systém a reakcia „bojuj alebo utekaj“
V tele máme zakorenený evolučný systém na prežitie, ktorý sa aktivuje pri ohrození. Nazýva sa reakcia „bojuj alebo utekaj“ (fight or flight). Pri nej sa uvoľňujú hormóny ako adrenalín a kortizol, ktoré zvyšujú tepovú frekvenciu, prúdenie krvi do svalov a zrýchľujú dych. Tieto zmeny pôvodne pomáhali našim predkom reagovať na reálne fyzické nebezpečenstvo.
V modernej dobe sa však táto reakcia často spúšťa aj v situáciách, ktoré nie sú skutočne život ohrozujúce (napr. pri zlej známke v škole, termíne v práci či spoločenskom strese). Keď táto biologická „poplašná“ reakcia pretrváva dlhšie, môže viesť k chronickej úzkosti.
2. Genetická predispozícia
Niektorí ľudia môžu mať genetickú náchylnosť na úzkostné stavy. To znamená, že ak sa v rodine vyskytujú úzkostné poruchy, je vyššia pravdepodobnosť, že sa rozvinú aj u ďalšieho člena rodiny. To však neznamená, že je úzkosť nevyhnutná – len je dôležité venovať väčšiu pozornosť prevencii a prípadnému včasnému zásahu.
Psychologické korene úzkosti
1. Výchova a rané skúsenosti
U mnohých ľudí sa úzkosť formuje v detstve v dôsledku prostredia, v ktorom vyrastali. Ak dieťa prežíva nadmerné obavy rodičov, kritiku, nedostatok podpory alebo dokonca traumy, môže to v ňom vytvoriť neistotu a zvýšené napätie. Tieto skoré skúsenosti potom môžu ovplyvniť, ako v dospelosti reaguje na stres a aký má vzťah k vlastnej sebaúcte.
2. Negatívne myšlienkové vzorce
Ďalším psychologickým faktorom je tendencia k negatívnemu alebo katastrofickému mysleniu. Ľudia, ktorí si v hlave neustále premietajú „čo ak“ scenáre a sú presvedčení, že nastane to najhoršie, sa môžu uzavrieť do bludného kruhu obáv. Tieto myšlienkové vzorce sa postupne upevňujú a vytvárajú chronické úzkostné stavy.
3. Perfekcionizmus a sebakritika
Nadmieru prísne nároky na seba samého, túžba urobiť všetko dokonale alebo obava z neúspechu môžu podnecovať trvalé napätie. Perfekcionisti často prežívajú silný vnútorný tlak a obávajú sa zlyhania, čo znásobuje prežívanie úzkosti.
Aká je normálna miera úzkosti?
Bežná úzkosť
V situáciách, ktoré sú pre nás nové alebo neiste (napríklad pred dôležitou skúškou, pohovorom či verejným vystúpením), môže byť určitá miera úzkosti prospešná. Dokáže nás nabudiť k lepšiemu výkonu a pripravenosti.
Je racionálnou reakciou na konkrétnu hrozbu (napr. vyhýbate sa psovi, ktorý šteká a vyzerá nebezpečne).
Zvyčajne odoznie hneď, ako sa hrozba stratí alebo sa s ňou vyrovnáte.
Nemusí vás výrazne obmedzovať v dennom fungovaní.
Nadmerná úzkosť
Ak je úzkosť príliš intenzívna, neprimeraná situácii alebo nás dlhodobo sprevádza bez zjavného dôvodu. Vtedy môže negatívne ovplyvňovať naše správanie, rozhodnutia a kvalitu života.
Strach či vnútorný nepokoj nemusia mať vždy zjavný dôvod alebo sa prenášajú na bežné situácie (napr. cestovanie MHD, spoločenské podujatia).
Pretrváva dlhodobo, prejavuje sa nielen emočne, ale aj telesne (napr. problémy so spánkom, svalové napätie, žalúdočné ťažkosti) a ovplyvňuje vaše rozhodnutia a kvalitu života.
Vyžaduje odbornú pozornosť, pretože sama od seba zvyčajne neustúpi a môže sa ešte prehĺbiť.
Kedy je čas vyhľadať pomoc?
Ak pociťujete, že úzkosť narúša vaše bežné aktivity, vzťahy či pracovné výkony, alebo máte dlhodobo problémy so spánkom a prežívaním pokoja, je vhodné zamyslieť sa nad možnosťou odbornej pomoci. Čím skôr sa začnete venovať svojim obavám, tým jednoduchšie môže byť ich zvládnutie.
Psychoterapeut môže ponúknuť rôzne spôsoby, ako pracovať s úzkosťou – od techník kognitívno-behaviorálnej terapie, ktorá cielene mení nefunkčné myšlienky a správanie, až po hlbinné prístupy zamerané na odhalenie príčin v minulosti. Môžete si osvojiť relaxačné, dýchacie a meditačné postupy či stratégie pre postupné vystavovanie sa obávaným situáciám
Zhrnutie
Úzkosť je bežná emócia, ktorá môže byť v malej miere užitočná, pretože nás poháňa k príprave na dôležité situácie.
Biologické faktory (napr. genetika, zvýšená aktivita stresovej reakcie) môžu zvyšovať náchylnosť k úzkostiam.
Psychologické faktory (výchova, negatívne myšlienkové vzorce, perfekcionizmus) môžu byť spúšťačom alebo prehlbovať úzkosť.
Rozdiel medzi strachom a úzkosťou spočíva najmä v absencii konkrétnej a zreteľnej hrozby pri úzkosti a jej dlhodobom, obmedzujúcom charaktere.
Odborná pomoc je vhodná, keď úzkosť narušuje kvalitu života a pretrváva aj napriek pokusom ju zvládnuť.
Ak máte pocit, že úzkosť ovláda vás, a nie vy ju, neváhajte vyhľadať radu odborníka. Práca na sebe a možnosť získať nadhľad nad vlastnými obavami môže priniesť väčší pokoj, uvoľnenie a zlepšenie celkovej kvality života.
